NÍZKE TATRY - Jasná - Výťah na Chopok - pečiatka Hotel Srdéčko

Nízké Tatry (slovensky Nízke Tatry) jsou pohoří a krajinná oblast nacházející se na Slovensku. Celá oblast je chráněna jako Národní park Nízké Tatry. Většinu jeho území tvoří stejnojmenné pohoří. Nejvyšší horou je Ďumbier (2043 m). Geomorfologický celek se člení na dva geomorfologické podcelky: Ďumbierské Tatry v západní a Kráľovohoľské Tatry ve východní části, které jsou odděleny údolími říček Boca a Štiavnička.

Na mieste dnešnej Vrbickej chaty začali stavať v roku 1936 chatu. Postavil ju Odbor KČST v Liptovskom Sv.Mikuláši v nádhernom lyžiarskom prostredí na úpätí Chopku a Poľany v Demänovskej doline, vo výške 1113 m. Projektoval ju Juraj Povolný a výstavbou poverili staviteľa Jána Kapsiara. Majstrom tesárom bol Ján Galo so synmi Milanom a Dušanom z Bodíc, murári boli z Pavčinej Lehoty, Bodíc, Svätého Kríža a Laziska. Mala dve spoločné nocľahárne a dve izby. V blízkosti chaty bol prameň, ktorý nezamŕzal ani v zime. Pri otvorení ju pomenovali Chata Jána Pálku. Prvou chatárkou sa stala Mária Brtáňová. Chata bola otvorená celoročne. Vzrastajúci počet turistov v lete a lyžiarov v zime si v roku 1938 vyžiadal prístavbu reštaurácie a kuchyne. Potrebný material i proviant vynášali od demänovských jaskýň na chrbtoch.Po vojne urobili novú cestu z Lúčok, ktorá slúži dodnes. Mária Brtáňová s manželom boli na Vrbickej chate do začiatku roka 1945. V lete sa novým chatárom stal Viliam Benko. V tom čase sa začali vedľa Vrbickej chaty stavať chatu Mikulášsku. Otvorili ju v roku 1950.

Nízké Tatry (slovensky Nízke Tatry) jsou pohoří a krajinná oblast nacházející se na Slovensku. Celá oblast je chráněna jako Národní park Nízké Tatry. Většinu jeho území tvoří stejnojmenné pohoří. Nejvyšší horou je Ďumbier (2043 m). Geomorfologický celek se člení na dva geomorfologické podcelky: Ďumbierské Tatry v západní a Kráľovohoľské Tatry ve východní části, které jsou odděleny údolími říček Boca a Štiavnička. Na mieste dnešnej Vrbickej chaty začali stavať v roku 1936 chatu. Postavil ju Odbor KČST v Liptovskom Sv.Mikuláši v nádhernom lyžiarskom prostredí na úpätí Chopku a Poľany v Demänovskej doline, vo výške 1113 m. Projektoval ju Juraj Povolný a výstavbou poverili staviteľa Jána Kapsiara. Majstrom tesárom bol Ján Galo so synmi Milanom a Dušanom z Bodíc, murári boli z Pavčinej Lehoty, Bodíc, Svätého Kríža a Laziska. Mala dve spoločné nocľahárne a dve izby. V blízkosti chaty bol prameň, ktorý nezamŕzal ani v zime. Pri otvorení ju pomenovali Chata Jána Pálku. Prvou chatárkou sa stala Mária Brtáňová. Chata bola otvorená celoročne. Vzrastajúci počet turistov v lete a lyžiarov v zime si v roku 1938 vyžiadal prístavbu reštaurácie a kuchyne. Potrebný material i proviant vynášali od demänovských jaskýň na chrbtoch.Po vojne urobili novú cestu z Lúčok, ktorá slúži dodnes. Mária Brtáňová s manželom boli na Vrbickej chate do začiatku roka 1945. V lete sa novým chatárom stal Viliam Benko. V tom čase sa začali vedľa Vrbickej chaty stavať chatu Mikulášsku. Otvorili ju v roku 1950.